Kristýna Válková - môj príbeh

Všetko začalo v októbri 2023, kedy som po dvoch mesiacoch špinenia volala na gynekológiu, či by som nemala prísť na kontrolu a sestrička mi povedala, že sa to stáva, príčinou býva hormonálna nerovnováha. V tom čase akurát otcovi našli rakovinu obličky, tak som to ďalej neriešila, bolo to náročné obdobie. Lenže zo špinenia sa stalo občasné krvácanie mimo cyklus, tentoraz som sa bez ďalšieho rozmýšľania rovno objednala. Na čapíku sa mi urobil polyp, ten mi pani doktorka rovno odstránila a ja som mala problém za vyriešený. Týždeň na to mi meškala menštruácia a na tehotenskom teste sa ukázali vytúžené dve čiarky. Ešte týždeň som počkala a nadšená sa objednala na gynekológiu. Keď mi pani doktorka tehotenstva potvrdila, bola som šťastím bez seba, než mi v zápätí povedala nech sa posadím, že so mnou potrebuje hovoriť. Polyp poslali na histológiu a tá bohužiaľ vyšla zle – je tam karcinóm. V tej chvíli sa mi zrútil celý svet. Viem, že na mňa hovorila, ale ja som v tej chvíli bola úplne v tranze a len mi tiekli slzy po tvárach. Na druhý deň mi dohovorila konzultáciu v nemocnici a tým celý kolotoč začal.

Našťastie som sa dostala k najlepšiemu doktorovi, ku ktorému som mohla. Dohovorili sme sa, že vzhľadom na môj vek a na to, že nemám deti, urobíme všetko, aby tehotenstvo mohlo pokračovať za predpokladu, že nebude ohrozený môj život. Urobili mi ďalší odber, ktorý zhubný nádor na krčku maternice potvrdil. Všetko, čo bolo nevyhnutné a možné sme odložili na dobu, keď budem v druhom trimestri a tým bude menšie riziko potratu. Nový rok som začala magnetickou rezonanciou, kde sa nepotvrdili zväčšené uzliny a nasledovala konizácia krčka maternice. Nikdy som nemala väčší strach. Nie o seba, ale o to malé. Všetko prebehlo dobre a ja som si pomaly začala užívať tehotenstvo, kým mi za dva týždne zazvonil telefón. Volala mi pani doktorka z onkológie, s ktorou som dovtedy nič neriešila. Povedala mi, nech o týždeň prídem, že so mnou potrebuje hovoriť a že by bolo dobré, keby prišiel partner so mnou. V tej chvíli mi bolo jasné, že niečo nie je v poriadku. Konizáciou čapíka sa nepodarilo celý nádor odstrániť a histológia ukázala, že sa jedná o menej známy, ale za to agresívnejší typ, než to vyzeralo na začiatku. Doktori nám navrhli dve riešenia, buď začneme s chemoterapiou, ktorá bude upravená tak, aby mohla byť podávaná v tehotenstve, alebo sa v narkóze vyšetria uzliny, či nie sú zasiahnuté a potom sa uvidia, ale v tomto prípade je šanca potratu – táto možnosť pre nás nepripadala do úvahy, už som cítila pohyby bábätka a bola som rozhodnutá urobiť všetko pre to, aby som bábätko v poriadku donosila.

Absolvovala som 6 chemoterapií každé 3 týždne po 8 hodinách. Prišla som o vlasy, o obočie aj o riasy, ale vo finále to bolo to najmenšie. V júni som mala naplánovaný cisársky rez nasledovaný hysterektómiou. V nemocnici som mala byť pôvodne týždeň, napokon z toho bol mesiac. Mala som rôzne komplikácie – nepodarená aplikácia epiduralu viedla k úniku mozgovomiechového moku, urobil sa mi veľký polyp v nose, dvojitá trombóza v ruke az nemocnice som odchádzala s dvoma močovými vreckami. Pri operácii došlo k porušeniu močovodu, čo sa prejaví až po 14 dňoch od operácie. Bol mi zavedený stent do močovodu, ale aby bola šanca na zahojenie, musela som mať permanentný močový katéter (ten bol na mesiac) a nefrostómiu (vývod z obličky – na tri mesiace).

V tejto chvíli sme v remisii a dúfam, že to tak aj zostane som pod neustálym dohľadom lekárov a rozhodujúce sú nasledujúce roky.